Zamyslenia

Toto je rozprávanie o človeku, ktorý mohol povedať úplne všetko a o ľuďoch, ktorí mu na to naleteli. 

A že ich teda nebolo málo. Štvrtina voličov vložila nádej do rúk pseudostrany OĽANO. Žiaľ, zrejme Matoviča nesledovali počas jeho politickej kariéry dostatočne. 

Igor Matovič je definícia pojmu kecálek. Z úst vypustí hocičo, lebo v konečnom dôsledku, slová sú v politike (bohužiaľ) oveľa dôležitejšie, než činy. No za činy človek nesie zodpovednosť, či už sú dobré, alebo zlé. Prečo to tak nie je aj so slovami, keď majú (v politike) ešte väčšiu váhu? Dokedy budeme premiérovi (a mnohým iným typu Blaha,Kotleba, Tomáš…) tolerovať, že si môžu povedať hocičo bez ohľadu na fakty/pravdu? 

Premiér bol vždy závislý od mediálnej pozornosti. Akonáhle absentovala, tak prišiel s nejakým veľkolepým vyhlásením. Väčšinou to bolo o podozrení z korupcie, avšak tu tiež plieskal slovami kade-tade a neuvedomoval si, že môže za ne niesť trestnoprávnu zodpovednosť (napríklad keď obvinil manželku R.Fica, že má účet na Belize). Iste, pri korupčných sklonoch ficových vlád by ma to neprekvapilo, ale príjsť s tak závažným obvinením bez dôkazu by som si určite nedovolil. Matovič áno, lebo za svoje slová zodpovednosť nikdy neniesol. 

Na tom, že v politike môžete povedať a sľúbiť čokoľvek (veď sú to len slová!) postavil Matovič svoju predvolebnú kampaň. Prišiel s jedným zo svojich geniálnych nápadov – priama demokracia! Sľúbil ľuďom, že sa budú môcť podieľať na rozhodnutiach vlády, ba čo viac – na jej programovom vyhlásení. A tie otázky! Trestnoprávna zodpovednosť politikov, doprava zadarmo, odmeňovanie nahlásiteľov korupcie a úplatkov (50% z predmetnej sumy)…jedna báseň. Samozrejme, všetko je to len vata. Nehovoriac o tom, že anketa bola urobená rovnako neprofesionálne ako celý Matovič – dalo sa hlasovať viackrát a porušovala pravidlá GDPR. 

Kampaň pokračovala výletom do Cannes, odkiaľ Matovič prisľúbil, že zhabe majetky všetkým podvodníkom. Neviete, či je tá vila ešte Počiatkova, alebo už je to majetok Slovenskej republiky tak, ako ju Matovič označil? 

Samozrejme, Matovičova kampaň sa nezaobišla bez demagógie, polopráv a zavádzania, ale to je v našej politike vec tak bežná, že to ani nemá zmysel ďalej komentovať. 

Ľudia naleteli, kecálek sa stal premiér a v kecaní pokračoval. Zriadil fond pomoci, do ktorého mal prispievať. Počuli ste niekto o ňom neskôr, ako mesiac po voľbách? Či už sa do ňho neprispieva? 

Potom prišlo geniálne celoplošné testovanie, kde opäť obyčajné populistické slová zvíťazili nad racionálnymi argumentami. Všetko krásne zaobalené do šťavnatých slov, lebo forma je najdôležitejšia – atómová bomba, ktorá mala zlomiť krk hnusobe. Výsledok poznáte. Zas raz keci. 

Potom sa premiér postaví pred slovenskú verejnosť a povie, že za 4300 úmrtí môže Sulík. Veď sú to len slová, môže predsa povedať čo len chce. O to viac, keď je premiér. 

Ako sa majú cítiť ľudia, ktorým niekto blízky zomrel na Covid, keď toto počujú? Niekto predsa musí niesť zodpovednosť – buď “masový vrah Sulík”, alebo “hlúpy klamár Matovič”. Osobne sa prikláňam k možnosti B. 

Najnovšie sa premiér kecálek nechal počuť, že by sme mali očkovať Sputnikom. A že on má vybavenú dodávku 150 000 vakcín. Vakcín, ktoré ešte nie sú schválené oficiálnymi inštitúciami na kontrolu liečiv. Pre istotu dodám – nemám nič proti ruskej vakcíne. Je mi jedno, odkiaľ je, pokiaľ ju príslušné orgány schvália. 

Matovič je však zúfalý. Vsadil všetko na jednu kartu a stávku prehral. Teraz si myslí, že musí ísť “all in” a všetko staviť na neschválenú vakcínu. 

A hádajte čo! Chce nechať o tom hlasovať ľudí na svojom facebooku. Na ktorom rozdáva BANy tak, že ani Blaha by sa za to nehanbil. 

Možno by si pán premiér mohol uvedomiť, že riadenie štátu nie je volebná kampaň. Výsledok sa nedostaví zadarmo, výsledok sa nedosiahne skratkami, klamstvami a povrchnými naoko riešeniami. V kampani to síce úspech malo, ale reálna práca začína až po nej. 

A u Matoviča ešte nezačala. Zatiaľ sme svedkami len kecov. Dokedy?