Zamyslenia

Raz som to už v svojom blogu písal (inšpirovaný blogom iného autora), no tá myšlienka sa mi veľmi páči – politika by mala byť nudná. 

Aká je slovenská politika? Primitívna. Prízemná. A vulgárna. 

Nie, nedávajme to za vinu Matovičovi, aj keď v tejto tendencii úspešne pokračuje. Korene tohto problému siahajú omnoho hlbšie. 

Primitivizmus v slovenskej politike bol prítomný už za čias Mečiara. Každý z nás si azda pamätá, keď Vlado posielal všetkých do riti, alebo kričal na novinára, že ak sa ho ešte raz opýta, odkiaľ zobral peniaze na elektru, takú mu je*ne, že sa nespamätá. 

Nehovoriac o ďaľšiemu gentlemanovi tej doby, Jánovi Slotovi, ktorého primitívne historky by naplnili nie jeden, ale hneď niekoľko blogov. 

Uhľadenejšiu a kultivovanejšiu tvár politiky ukázala vláda Mikuláša Dzurindu, čo však rozhodne neospravedlňuje jej problémy (napríklad kauza Gorila). 

Róbert Fico pokračoval v trende nastavenom Mečiarom a túžbu uspokojiť bežného slovenského voliča/občana, ktorý je určite viac člen “obecnej krčmy” ako “bratislavskej kaviarne” (týmto prirovnaním sa naozaj nikoho nechcem dotknúť) dosahoval protislovenskými prostitútkami, hajzlovými pavúkmi, hlúpymi hyenami, či idiotmi. Poslanec Fico bude časom vulgárnieť ešte viac, keďže priestor učesanej ľavicovej sociálne demokratickej politiky obsadil Pellegrini. Do psej matere! 

No a Igor Matovič? Ten nadáva na múdrosráčov, chváli sa tým, ako všetkých nasral, hovorí o “cigánení”, nedávno to bola posraná kompa, či to, že sme v sračkách, alebo, že ľudia serú na pravidlá. Neviem, čo má s tým sraním, ale za mňa môžem pre záznam pripomenúť, že riadenie boja proti pandémii “poSRAL”.

Hovorí sa, že politika je obrazom krajiny. Nečudujme sa preto, že slovenská politika je vulgárna. Priemernému slovenskému voličovi to imponuje. Elementárna slušnosť sa v slovenskej politike nenosí. Každý môže povedať čokoľvek, bez ohľadu na to, či to je/nie je vulgárne, alebo či to je/nie je pravda. Dokedy to tak bude? 

Začať musíme od seba. Až keď my ako občania budeme schopní odmietnúť vulgarizáciu politiky (čo budeme schopní až vtedy, keď nebudeme sami vulgárni), tak prispejeme k zlepšeniu politickej kultúry. Teda za predpokladu, že si nezvolíme náckov a im podobných, ktorí síce nenadávajú, ale rasizmus tiež nie je etalón slušnosti.