Na hodnotenie koalície ako takej, je možno ešte priskoro. K niektorým veciam sa však vyjadriť dá – veľmi pozitívne môžeme hodnotiť počínanie ministerky spravodlivosti, ktorá tvrdo (a veľmi úspešne!) od prvého dňa pracuje na očiste justície. Naopak, negatívne sa dá hodnotiť spôsob vedenia boja s pandémiou, najmä kvôli premiérovi.
No a potom je tu osobitná kapitola. Boris Kollár.
Boris Kollár je evidentne natoľko príťažlivý, že mu nedokázal odolať ani Igor Matovič, ktorý má s multioteckovými mamičkami jeden spoločný znak – závislosť od Kollára. Pritom to tak nemuselo byť. Matovič si so svojim volebným výsledkom mohol vybrať štýl vládnutia – mohol to postaviť na racionálnej, poctivej a reformnej robote a majoritu kompetencií rozdeliť stranám SaS a Za Ľudí – oni by dreli, robili častokrát nepopulárne rozhodnutia a Matovič by bol ten “chrumkavý”. Druhá možnosť bola to, čo Matovič urobil – urobil z Kollára svojho najväčšieho spojenca, čím “strany rozumu” výrazne oslabil.
Pomenujme to “ústavná dilema”. Zoberiete si do koalície bývalého veksláka, kamaráta mafiánov, promiskuitného “celebritného” nepolitika aby ste mali ústavnú väčšinu, alebo radšej túto drahú nevestu vynecháte zo svojich plánov a spoľahnete sa na tesnú nadpolovičnú väčšinu?
Igor Matovič to uhral na ústavnú väčšinu, aj keď o to vôbec nešlo. Dôvody, prečo urobil z Kollára svojho consigliere sú dva:
1.) Nebol si istý lojalitou svojich poslancov. Čo je pochopiteľné, keďže sa na kandidátku dalo dostať vďaka “rozhovoru na schodoch”, viď. výberový proces Romany Tabak.
2.) Štýl politiky Sme rodina mu je najbližší. A toto je pravý dôvod, prečo je Kollár v koalícii a prečo má také silné slovo. Pretože je to rovnaký populista ako Matovič.
No okrem toho je Boris Kollár aj ukážkový papaláš. A to môže zlomiť krk (ospravedlňujem sa za momentálnu nevhodnosť prirovnania) nie len jemu, ale aj celej koalícii. A Mgr.Boris má najlepší nábeh k osudu JUDr.Danka.
To, či koalícia prežije, bude závisieť aj od toho, koľko Matovič Kollárovi dovolí. Zatiaľ to vyzerá, akoby Matovič v sebe všetku zlosť na Kollára dusil a vybíjal si to na Sulíkovi. Otázne je, dokedy to takto bude, keďže každým ďalším ústupkom si Boris Kollár dovoľuje viac a viac – v reči Borisa Kollára to znamená, že preráža hlbšie a hlbšie dno.
Na to, že máme plnú politiku plagiátorov, som si bohužiaľ (aj keď veľmi nerád) už zvykol. Lenže na také zneužívanie moci a mrhanie silami zdravotníkov, aké predvádza predseda parlamentu, si zvyknúť nemienim.
Len pre zhrnutie;
1.) Boris Kollár sa počas zákazu vychádzania premáva s jednou zo svojich spoločníčok vo vládnej limuzíne. Bohužiaľ majú nehodu. Následne ho prevážajú z jednej nemocnice do druhej, vysvetlenie nechávame na fantázii čitateľa.
2.) Počas pobytu v nemocnici sa u Kollára koná koaličná rada, lebo veď “všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie”.
3.) Následne sa Kollár dostáva do konfliktu so sestrami, ktoré nechceli spraviť ženám, striedajucím sa na (pardón, pri) Kollárovi čaj.
4.) Potom otvorí svoje lyžiarske stredisko so slovami, že ho názor epidemiológov nezaujíma. Predseda parlamentu. Počas pandémie.
Kebyže vymažeme text celého blogu a necháme iba bod č. 4.) – tak je to samo o sebe dostatočný dôvod na odstúpenie z funkcie. Ale to predsa papaláši nerobia.
Celá debata | RSS tejto debaty