Zamyslenia

Moje zdesenie strieda nemý úžas v spojení s hnevom, strachom a rezignáciou. 

Igor Matovič urobil tlačovku o vývoji pandemickej situácii na Slovensku len preto, aby na nej mohol väčšinu času útočiť na Richarda Sulíka. Použil na nej graf kolujúci po internete pár dní dozadu a okrem demagógie, osobných útokov a blúzneniu o celoplošnom testovaní sme sa vlastne nič nové nedozvedeli. 

Zároveň na výzvu slovenských študentov aby sa vzdal svojho vysokoškolského titulu (povedal, že to urobí) reagoval, že to naozaj urobí, ale až vtedy, keď Gröhling. Plagiátor vyzýva plagiátora, aby sa vzdal titulu, ktorého sa následne vzdá aj on. Ale zabúda pri tom na ďalšieho plagiátora, ktorému sa prepečie všetko a ktorý sa titulu nemusí vzdať, pretože kým je v politike, tak je iba Boris a nie Mgr.Boris. Nie, že by ten titul z tej pofidérnej školy mal nejakú váhu. 

Niekto neznalý slovenskej politiky by si pri sledovaní včerajšej scény pomyslel, že Igor Matovič je opozičný poslanec a Richard Sulík premiér, alebo minister zdravotníctva. Hold, aj premiér aj minister zdravotníctva sú z hnutia OĽANO a Igor Matovič včerajšou tlačovkou vlastne demonštroval svoju neschopnosť a nekompetentnosť. 

Richard Sulík odpovedal memečkom zo Simpsonovcov. Mohol sa pokúsiť aj o vyzretejšiu odpoveď, ale chápeme, že pri premiérovom mentálnom veku je náročné s ním hrať rovnocennú dospelácku hru. Následne mu Igor Matovič odpovedal tým istým memečkom, ale s iným textom. V zmysle – on do mňa hodil formičku, tak ja do neho hodím lopatku. A mne je z toho tak zle, že si asi zoberiem vedierko. 

Chvíľu som sám seba presviedčal, že za všetko môže pandémia. Všetci vo vláde sú vyčerpaní a po pandémii začnú pracovať na reformách, pláne obnovy a všetko bude pico bello. 

Teraz som si istý, že nebude. Hneď po pandémii totiž začnú kultúrne vojny – fundamentalisti z Oľano na to čakajú od vymenovania vlády a nebudú váhať ani sekundu porušiť koaličnú zmluvu a presadiť si ich homofóbne a fanatické zákony spolu s ĽSNS. 

Pokračovať to bude vyčínaním hnutia Sme Rodina, ktoré svojim papalášizmom úspešne zakrýva to, kvôli čomu vzniklo – zabezpečiť rodinu. Stačí sa pozrieť na Holého návrh zákona o verejnom obstarávaní. Premiér to bude tolerovať, pretože ku Kollárovi má ideologicky najbližšie a zlosť si bude vybíjať na SaS a Za ľudí. Pravdepodobne prídu na rad aj nejaké populistické, nezmyselné akože sociálne zákony typu ústavné zastropovanie dôchodcovského veku (momentálne to koalícia našťastie zrušila), čo radi podporia Smer a Hlas. 

Propagandistické trubky z OĽANO, ktoré sú síce obyčajní ľudia, ale určite nie nezávislé osobnosti, budú hlasovať tak, ako sa im povie a hlásať to, čo povie ich psychicky “vyčerpaný” líder. Bez neho sú v politike stratení. 

Napriek tomu bude koalícia chcieť dovládnuť a dokončiť, čo začala. No pri mentálnom nastavení premiéra, ktorý už podľa mňa nie je pánom svojich činov a svojej mysle, bude náročné vydržať celé volebné obdobie.

Najhoršie na tom je, že Peter Pellegrini môže celý ten čas robiť to, čo mu ide najlepšie. Nič. To, čo robil počas celej jeho politickej kariéry, či už ako minister školstva, vicepremiér pre digitalizáciu, či premiér. Len tak existovať, občas niečo povedať a občas ukázať jamky v lícach. Percentá mu Matovič a spol. zariadia svojou nezrelosťou. A Fico s Kotlebom? Tí sa budú pretekať v demagógii, konšpiráciach a prerážaní dna. Ak Kotlebu nezavrú, čo by podľa mňa mali. 

Posledná myšlienka dnešného blogu – som síce idealista, ale prial by som si, aby boli politici morálne vzory, autority, ľudia, ktorí idú príkladom. Aký príklad dávajú papaláši bežným ľuďom pri dodržiavaní protipandemických opatrení a nariadení? Aký príklad dávajú plagiátori študentom pri písaní záverečných prác? Aký príklad dávajú Matovič so Sulíkom hocikomu pri obyčajnom, medziľudskom spoluvychádzaní? 

Pri momentálnej politickej ponuke a s prihliadnutím na preferencie mám pocit, že Slovensko spasí jedine úradnícka vláda.